Utorok, 20. august 2019 - Meniny má Anabela
LiveHudobné menu s Viktóriou
Ivan Tasler - Len Tebe
Playlist hraných skladieb

Blogerka Nika: "Akými životnými traumami musí človek prechádzať, aby si za životný vzor zvolil práve mňa?"


Zdroj: www.jemne.sk

Vždy som milovala súťaže krásy. Odmalička som ich sledovala a obdivovala. A zrazu bol predo mnou víkend, počas ktorého ma nečakala len jedna súťaž MISS, ale rovno dve. V jednej ako hosť, v ďalšej ako člen poroty. A to bola vec, ktorú som si z vecí na mojom zozname priala naozaj veľmi. Čerešničkou na torte tohto víkendu bolo natáčanie televíznej relácie o varení, ktoré malo prebiehať od pondelka v Prahe.

Ako prvé ma čakalo finále MISS Slovensko. Na túto príležitosť sme s vizážistkou zvolili trochu netradičný "wet look", na ktorý som nikdy predtým odvahu nemala. Počas toho, ako mi slečna do vlasov nanášala plné dlane gélu, polievala to vodou a "zalakovávala" lakom, som začala premýšľať nad tým, či budem mať ráno dostatok priestoru na to, aby som túto hmotu úspešne dostala z vlasov preč a dostavila sa na ďalšiu MISS udalosť - a to na kasting na Miss stredných škôl do Žiliny, v stave prijateľnom pre člena poroty súťaže krásy, ktorý by mal hodnotiť iných. Keď som však nadránom odchádzala z hotela, kde sa konala recepcia po finále missky, začala som tušiť výskyt blížiacich sa problémov. Tie prišli hneď po tom, ako som sa zobudila polhodinu pred odchodom vlaku a takmer som si nestihla ani zbaliť kufor, ktorý som večer odignorovala, však ráno budem mať času dosť. Do Žiliny som dorazila hodinu pre začiatkom kastingu, čo mi poskytovalo dostatok času na to, aby som sa kdesi na záchodoch nákupného centra nakreslila na tvár niečo, s čím by som si mohla sadnúť do poroty súťaže krásy a organizátorom by som nerobila hanbu. Umývať si vlasy v umývadle do úvahy úplne neprichádzalo a ostalo mi jediné - tváriť sa, že to tak má byť.

Ako štandardne som nedoladila detaily a počas toho, ako som si rozložila na zem kufor a dve kabelky, lodičky, šaty a šminky, v miestnosti sa objavili ďalšie účastníčky kastingu. Prvá skupinka dievčat sa ma opýtala, či idem tiež súťažiť, čo ma vzhľadom na hornú vekovú hranicu 20 rokov mimoriadne potešilo. A zvlášť po tom, čo za mnou na tlačovej konferencii MISS Slovensko, pár dní predtým prišiel jeden novinár s tým, či by som sa nechcela prihlásiť tiež. Ale do súťaže MISS mamina, lebo na toto som už stará.

Ďalšia slečna mi oznámila, že miluje Neinstantnú krásu a že som jej vzor. Druhá mi pochválila rúž na perách a zaujímavý účes (!!!) a ďalšia ma objala a oznámila mi, že keď bude veľká, bude ako ja. Zo 6 dievčat, ktoré som na záchode stretla, mi 2 povedali, že som ich vzor. Počas zostávajúceho času, počas ktorého som sa domaľovala a prezliekla, som premýšľala nad tým, akými životnými traumami si preboha človek musí prechádzať, aby si za životný vzor zvolil práve mňa. Nestalo sa to prvýkrát, no táto informácia ma vždy nanovo prekvapí. 

Kasting prebiehal presne tak, ako by som od súťaže krásy, ktorá dáva dôraz nielen na tú vonkajšiu, ale hlavne na vnútornú krásu, očakávala. Dostala som do ruky mikrofón a vzhľadom na fakt, že mám odsledované všetky nielen národné, ale aj svetové súťaže krásy za posledných 20 rokov, presne viem, čo sa na podobných miestach zisťuje a pýta. Neexistoval vhodnejší človek, ktorý by kasting súťaže krásy mohol viesť. Ťažko povedať, či rovnakú radosť z priebehu mali aj účastníčky, pretože občas som sa opýtala presne tie veci, na ktoré bez prípravy do mikrofónu pred porotou a celým nákupným centrom odpovedať fakt nechcete.

A tiež nechcete zmeškať televízne natáčanie, za ktoré hrozí niekoľko desiatok tisícová pokuta, no niekto, kto kladie nevinným, milým dievčatkám debilné, zákerné otázky, si ani nič iné nezaslúži. A tak som ostala večer v Žiline, bez akejkoľvek možnosti dostať sa naspäť do Prahy predtým, než začne moje prvé ranné natáčanie relácie Prostřeno. Posledný vlak do Prahy bol beznádejne plný a prvým ranným by som sa na miesto natáčania dostavila tak tri hodiny po začiatku.

Niekedy v tom čase, keď by som dávno mala cestovať naspäť do Prahy, som sedela v župane na lehátku v privátnom wellness v hoteli, tešila sa z toho, že som si konečne umyla tú hmotu z vlasov a snažila sa vybaviť si tú časť zmluvy, ktorá obsahovala sankcie za nedodržanie zmluvných podmienok a konkrétne to, či pokuta za nedostavenie sa na natáčanie je 75 alebo len 50 tisíc. V obidvoch prípadoch to bolo o trocha viac než taxík zo Žiliny do Prahy, čo aplikácia vyčíslila myslím na 600 eur.

V hodine dvanástej mi napadlo skúsiť pohľadať spolujazdcu, však v nedeľu večer zo Žiliny do Prahy niekto cestovať musí. Našla som jedno auto, ktoré síce bolo plné, ale vyskúšala som to. Šofér mi oznámil, že by som teoreticky mohla vojsť, ale vzhľadom na to, že už berie 3 ľudí, nie je isté či ja, môj veľký ružový kufor a obrovská kytica, ktorú som dostala a radšej utajila, do auta vojdeme.

Na miesto stretnutia som prišla v menšej neistote, no stále o trocha bližšie k cieľu, ako ešte pár chvíľ dozadu na hoteli. Všetko sme úspešne do auta natrepali, môj doprovod odfotil ŠPZ auta, však keby náhodou, a ja som celú cestu v aute smerom do Prahy, so šoférom pochybného pôvodu, rozmýšľala nad tým, či som to otázkou, ktorú som položila slečne, ktorá si v dotazníku uviedla ako hlavnú záľubu klasickú literatúru, či by bol Holden Caulfield v dnešnej spoločnosti prototypom ideálneho hrdinu, predsa len trocha neprestrelila a či som tieto stresy mala za to. Pomsta. 



Cookies

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.