O 23:43 sa začne vytúžené leto! Prečo tak skoro, keď je len 20. jún?


Astronomické leto sa tento rok začne už v sobotu o 23:43 stredoeurópskeho letného času (SELČ).

Okamih letného slnovratu totiž z dlhodobého hľadiska kolíše a v prvej polovici 21. storočia pripadá v priestupných rokoch už na 20. jún. Situácia sa tak zopakuje v rokoch 2024, 2028, 2032, 2036, 2040, 2044 a 2048, ale tiež v nepriestupnom roku 2049.

Spôsobuje to nesúlad medzi reálnym astronomickým časom a gregoriánskym kalendárom. Kalendárny rok totiž trvá 365 dní, reálne však Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka obehne za 365 dní, 5 hodín a 49 minút, teda približne za 365 a štvrť dňa. Preto je každý štvrtý rok priestupný, teda má o jeden deň viac (29. február), aby sa táto disproporcia vyrovnala. V takýto rok potom začiatok ročných období pripadá na skorší dátum.

Navyše sa prestupný rok každých 400 rokov vynecháva. Nový 400-ročný cyklus sa začal práve v roku 2000 a na jeho počiatku sú disproporcie najväčšie.

Zároveň je prvý letný deň najdlhším dňom v roku. 

"Badám aj vo svojej praxi, že sú ľudia v tomto čase akoby plní očakávaní," vysvetlil psychológ Dušan Fabián. "Letný slnovrat je napokon veľmi starý sviatok, keďže začiatok leta sa oslavoval aj v predkresťanskom období. Noc počas slnovratu bola plná veselia, bujarosti, ba aj erotiky. Neskôr sa táto tradícia čiastočne premietla do Svätojánskej noci, počas ktorej sa zakladajú svätojánske ohne."

Zvláštnosťou tohtoročného letného slnovratu tiež je, že krátko po ňom vstupuje Mesiac do novu. Stane sa tak zajtra - 21. júna ráno o 8:42. "Vôbec nebude svietiť mesiac, noc zo soboty na nedeľu akoby symbolicky patrila len slnku," doplnil Dušan Fabián.

Mesiac v nove má však tento raz aj astronomické dôsledky – 21. júna nastane prstencové zatmenie Slnka viditeľné v strednej Afrike, na Arabskom poloostrove, v Indii, v Nepále v Číne.

Kým astronomické leto sa začína 20. júna pred polnocou, meteorologické leto sa začalo už 1. júna.

Zdroj: TASR